ODBORNÉ ČLÁNKY

Krvotvorba, funkcia kostnej drene, prítomnosť KB v periférnej (cirkulujúcej) krvi

Krv cirkuluje v našich cievach - žilách, tepnách a vlásočniciach. Okrem vody, minerálov a najrôznejších bielkovín obsahuje krv predovšetkým krvinky - biele, červené a krvné doštičky. Krvinky však nie sú nesmrteľné - červené žijú 90-120 dní, väčšina bielych krviniek len niekoľko dní. I doštičky sa opotrebovávajú. Preto je odumierajúce bunky potrebné priebežne nahrádzať. Pre všetky krvinky platí, že sa tvoria v kostnej dreni, ktorá je za normálnych okolností jediným sídlom krvotvorby u dospelého človeka. Počas vnútromaternicového vývoja sa však krv tvorí i v pečeni, slezine a kostnej dreni. Príroda to zariadila tak, že v období okolo pôrodu krvotvorné bunky z pečene a zo sleziny jednoducho presťahuje cestou krvného obehu do kostí. Počas vnútromaternicového vývoja je súčasťou krvného obehu i pupočná šnúra, ktorá zabezpečuje spojenie matky s dieťaťom prostredníctvom placenty. Tým sa vysvetľuje, prečo je práve pupočníková krv bohatým zdrojom krvotvorných buniek. Najnovšie výskumy, ale už aj klinické skúsenosti, ukazujú, že samotná krvotvorná bunka nemá svoje určenie pre krvotvorbu definitívne. Za určitých stavov je krvotvorná bunka schopná prekročiť bariéru medzi jednotlivými tkanivami a stať sa zárodkom iných buniek. Nepatrné množstvá krvotvorných buniek sú prítomné aj v periférnej (cirkulujúcej) krvi. Tieto potom podľa potreby môžu poslúžiť ako zdroj "náhradných dielov" aj pre iné poškodené orgány: srdce, cievy, pečeň i nervové tkanivo.