ODBORNÉ ČLÁNKY

Samotná transplantácia a jej priebeh

V prípade, že sa nájde vhodný zdroj krvotvorných buniek, pacientovi sa ožarovaním a/alebo chemoterapiou odstránia krvotvorné bunky. Samotná transplantácia je veľmi jednoduchá. Krvotvorné bunky alebo pupočníková krv (všetko v tekutom stave) sa infúziou vstreknú do žily pacienta. Krvotvorné bunky cirkulujú v krvi, keď sa dostanú do kostnej drene usídlia sa v nej, začnú sa množiť a vytvárať krvné bunky.

V prípade, že ide o krvotvorné bunky darcu (príbuzného či nepríbuzného) najväčším nebezpečenstvom je vývoj akútnej potransplantačnej reakcie (reakcia štepu voči hostiteľovi). Transplantované cudzie krvotvorné bunky vytvoria cudzí imunitný systém. Nový imunitný systém môže kedykoľvek zaútočiť voči prakticky ktorémukoľvek orgánu pacienta. Táto reakcia štepu voči hostiteľovi (graft versus host disease) musí byť potláčaná imunosupresívnou liečbou. Tá však celkovo znižuje výkonnosť nového imunitného systému a pacient je dlhodobo ohrozený infekciami.

Transplantácia krvotvorných buniek darcu vyzerá na prvý pohľad jednoducho, napriek tomu je transplantácia krvotvorných buniek od darcu najzložitejšou známou liečbou. Aj preto je to zároveň najdrahšia známa liečba. To je však kompenzované výsledkom – ak sa transplantácia podarí, je pacient, inak odsúdený na smrť, vyliečený.

Transplantácia vlastných krvotvorných buniek (autológna transplantácia, autotransplantácia) je omnoho jednoduchšia, keďže nie je žiadne riziko reakcie štepu voči hostiteľovi.